Sme takí chudobní?

Autor: Štefan Tóth | 23.9.2012 o 7:52 | (upravené 23.9.2012 o 8:01) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  151x

V nedávnej diskusii so známymi na aktuálne ekonomické a sociálne problémy nám zrazu jeden zahlásil: „Najzaujímavejšie na tejto dobe je to, že ju jedného dňa budeme nazývať starými dobrými časmi!". Vraj sa máme z roka na rok horšie a to najlepšie už máme dávno za sebou! Iste, nie všetci sme makroekonomickí analytici a popravde, aj pre mňa je najlepším meradlom úrovne môjho blahobytu vlastná peňaženka. Je takéto hodnotenie skutočne objektívne?

Makroekonomické dáta už dlhšiu dobu potvrdzujú presný opak. Tak dobre, ako sa máme teraz, sme sa nikdy nemali. Aj napriek krízovým rokom reálne platy na Slovensku (na výnimku toho posledného) rastú a dosiahli tak najvyššiu úroveň od roku 1989. Sme na tom skutočne tak zle, ako si myslíme? Nie je to len naša pahltnosť, mať stále viac a viac? Veď pred pár rokmi sme sa uspokojili, keď sme šli na nákupy v starej škodovke a dnes už ani čisto nová fábia nestačí na spoločenskú prestíž. Ešte nedávno nám boli dobré tričká od číňana a dnes sa už radi ukazujeme v značkových tričkách, mikinách, či teplákoch. Po nákupných centrách sa prechádzame s iPodmi, či iPadmi, na parkovisku nás čakajú bavoráky, audiny a iné mašinky.

NIE! Myslím si, že sa máme stále lepšie a lepšie. Len naša subjektívne naladená konzumná myseľ si pýta stále viac a viac. Pomyslená latka subjektívneho bohatstva sa neustále posúva vyššie a preto nám už dnešný štandard nepostačuje. Však napokon nie je ťažké nájsť vlastné príklady, čo sme ešte pred nedávnom považovali za prejav bohatstva a čo nám dnes už pripadá ako bežná záležitosť.

Samozrejme, miera „zbohatnutia" sa netýka všetkých sociálnych vrstiev a skupín rovnako. Je štatisticky dokázateľné, že makroekonomický vývoj SR po roku 1989 mal rozličný vplyv na jednotlivé sociálne vrstvy a dnes môžeme vidieť, kto na týchto zmenách „vyhral", komu sa situácia výrazne, či menej výrazne zlepšila, a kto je porazeným.

Aj napriek tomu, by sme mali svoje očakávania o výške životnej úrovne mierne korigovať a to predovšetkým pri porovnávaní so západnou Európou, či USA. Mali by sme sa najmä vyhnúť priamym porovnaniam nominálnych príjmov nezohľadňujúcich paritu kúpnej sily, rozdielne cenové hladiny, daňovo-odvodové zaťaženie, mieru prerozdeľovania dôchodku k HDP, či iné dôležité ukazovatele. Kvalita života nesúvisí len s výškou príjmu. Možno aj preto tá pomyslená peňaženka nie je najoptimálnejším nástrojom, ako hodnotiť kvalitu života a životnú úroveň. Peniaze sú totiž stále len peniaze. Váhu im dáva človek...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?