V histórii možno nájsť zopár pekných príkladov, kedy sa okolnosti, či prostredie menili zásadným spôsobom. Zväčša k horšiemu. Nutosťou všetkých živých organizmov je prispôsobiť sa. Ten, ktorý sa neprispôsobí, neprežije. Veľmi podobne je to aj v súčasnej ľudskej sfére. Dynamické prostredie, v ktorom žijeme, produkuje neustále nové zmeny a našou povinnosťou je hľadať spôsoby, ako sa prispôsobiť. Či už ide o sociálno-kultúrne zmeny, politické, ekonomické, pracovné, alebo akékoľvek iné, človek sa musí správať flexibilne a nájsť nový modus vivendi. Komu sa to podarí, prežije.
Je prirodzené a psychologicky dokázané, že akákoľvek zmena vyvoláva v človeku pocit nepohody, či frustrácie. Menia sa zaužívané vzorce myslenia, šablóny a schémy, prostredníctvom ktorých si náš mozog zľahčuje orientáciu v okolitom svete. Ak teda vznikne tlak na ich úpravu, človek reaguje. Potiaľ je všetko normálne. Otázne je, ako sa s takouto situáciou vysporiadame. Keď pred pár rokmi spoločnosť, v ktorej pracujem, menila ERP systém, patril som k najhlasnejším kritikom tejto zmeny. Dnes, s odstupom času už veci nevidím tak kriticky. Po čase som si vytvoril nové postupy, ako pracovať, zmenil sa môj proces, moja dennodená pracovná náplň a ja som stále tu. O skúsenosť bohatší. Môj rozhľad sa zlepšil a dnes som vďačný za túto príležitosť.
Bolo by zaujímavé, keby sme sa prestali zmien báť a obmedzili svoj strach. Keby sme vo všetkom začali vidieť viac príležitosti, ako ohrozenie doterajšieho spôsobu myslenia a práce. V západnej kultúre to dobre reprezentuje myslenie „take it as a challenge!". Ak sa nám totiž jedny dvere zatvárajú, iné sa otvárajú. Zmena nie je nepriateľ, ale príležitosť ukázať sa! Mali by sme sa snažiť naučiť náš mozog vnímať zmeny pozitívne, chápať ich ako nevyhnutnosť a nachádzať v nich príležitosti na sebarealizáciu. Samozrejme, toto sa nedá naučiť zo dňa na deň. Nikdy však nie je neskoro začať, a bez nášho večného lamentovania nad maličkosťami bude svet možno naozaj krajší...