Nie je to len Talebov postreh niečoho, čo v našom kvázi intelektálnom kultúrnom prostredí Európy možno nazvať latentnou nenávisťou všetkého amerického. Dokazujú to desiatky, či stovky statusov a zdieľaní na sociálnych sieťach. Otvorená nenávisť a odmietanie všetkého amerického sa stalo módnym trendom a hitom, vďaka ktorému si bezpočet jednotlivcov buduje svoje sociálne zázemie a zapája sa do sociálneho života skupín, do ktorých chce patriť. Je však občas na škodu, že podľahnutie tomuto konformnému mysleniu môžeme stopovať u ľudí, ktorí si veselo žijú svoj „americký sen“ bývania na predmestí, dvoch áut v garáži, detí dochádzajúcich do prominentných škôl aj keď príjem rodičov možno len ťažko nazvať prominentným. Prepadli sme amerikanizácii našich životov a ako obranný mechanizmus sa v našich mozgoch spúšťa a priori odmietanie Ameriky, podobne ako u detí, ktoré potajmä zjedli čokoládu. Zatĺkame, zatĺkame a zatĺkame. Veď mi nič! My sme čokoládku nezjedli! Zdieľame statusy o škodlivosti fastfoodov, ale choďte sa prejsť cez víkend do McDonaldu a nemáte si kde sadnúť!
Nech je už politický kurz súčasnej Ameriky akýkoľvek, asi ťažko ho možno nazvať menej demokratickým v porovnaní s Ruskom, Iránom, Čínou, či inými top destináciami prominentných dekonšpirátorov, ktorí nás denne zaplavujú „dôkazmi“ o svetovom spiknutí Ameriky proti zvyšku sveta. Najmä v kontraste s tým, že týmito blbosťami spamujú kyberpriestor sociálnych sietí, blogov, či webov postavených na amerických technológiách, americkými firmami so ziskami plynúcimi opäť raz len do Ameriky.
Predtým, než vyslovíme svoj názor, zdieľame „funny status“ o hlúposti národa amerického, zamyslime sa občas nad tým, či to nie je len naša skrytá túžba žiť svoje životy v blahobyte amerických príjmov, prevyšujúcich tie európske takmer o polovicu, či odvádzať dane o tretinu nižšie v porovnaní s tými európskymi. Spomeňme si na zhubný vplyv americkej kultúry pred tým, než sa pustíme do výstavby nového domu na predmestí, pred tým, než si zakúpime druhý, či tretí rodinný automobil s racionálnou výhovorkou, že na dochádzanie do mesta to je nutnosť a nie len bezbrehé opičenie sa po americkom mórese. Spomeňme si kultúrne hodnoty nášho starobylého národa ešte pred tým, než stlačíme „Switch on“ tlačítko na našom novom americkom počítači, na ktorom bude mať nainštalovaný americký software synchronizovaný s našim americkým tabletom, či smartfónom s americkým operačným systémom. Ak je pre nás tak ťažké vyrovnať sa s tým, že „we all are livin´ in the USA“, tak to rovno zabaľme a odsťahujme sa dakde na kysucké kopanice.